Jdi na obsah Jdi na menu
 


Čo to je? NUDA!

28. 11. 2010

Nuda je choroba . Je dôsledkom otupenia receptorov (zmyslov) – človek prestáva vnímať niektoré podnety z okolia, alebo nie je schopný ich spracovať, je neschopný dekódovať niektoré druhy komunikátov. Dôsledkom je plytkosť záujmov a chudobnosť (niekedy takmer neexistencia) vnútorného sveta.
Za jedného z najväčších pôvodcov nudy je fenomén televízie. Nejeden z Vás už iste pocítil, že po niekoľkohodinovom vysedávaní (napr. počas zimných sviatkov) pred televízorom je otupený a neschopný zaujať sa knihou a pod. Človek, ktorý „šlape“ len na telke a PC hrách sa postupne stáva neschopným vnímať niečo, čo si vyžaduje predstavivosť a porozumieť niečomu, na čo je potrebná už istá duševná výbava, skúsenosť. Potrebuje, aby neustále „behali obrázky“, vnímanie napr. rozhlasovej hry si vyžaduje predstavivosť, a tak sa mu rozhlas zdá „chudobný“, kniha si vyžaduje dokonca námahu – čítanie.
Je to vlastne o tom, že aj duševné schopnosti fungujú podobne, ako svaly – ak sa nevyužívajú, netrénujú - ochabujú. Neschopnosť človeka s ochabnutým svalstvom je však viditeľná – uvedomuje si ju aj on sám, keď je neschopný napr. zdvihnúť nejaké bremeno. Človek s ochabnutou dušou – to nie je tak viditeľné. On sa len nudí, alebo zaháňa nudu...

 Možno povedať, že nuda je aj dôsledkom vnútornej prázdnoty. Človek s bohatým vnútorným svetom nie je až tak závislý na spoločnosti – aj v samote sa má čím zaujať, napr. vlastnými

myšlienkami. Dokonca v spoločnosti, kde sa len „kecá“ sa cíti byť sám viac, než ako keby bol naozaj sám.
V súčasnosti je nuda masový jav. Dokonca až tak, že sa málokto hanbí priznať. Mnohí hovoria: „Je tu nuda.“ Popritom nuda je len v človeku. Pretože všade je dosť podnetov, ktoré je možné spracúvať. Stále je nad čím premýšľať, stále je čo objavovať, stále je z čoho sa tešiť...
Recept proti nude: Nezlenivieť. Čítať a nevyhýbať sa náročnej literatúre, počúvať hudbu a nevyhýbať sa náročnej hudbe, filmy pozerať s mierou a nevyhýbať sa náročným – to isté
platí

o rozhlasových a televíznych formátoch. A najmä – niečomu sa venovať, nezanedbávať záujmy, najmä také, ktoré človeka rozvíjajú, niekam posúvajú...
Čo sa týka umenia: Napr. „Nemôžem počúvať symfonickú hudbu, lebo ju nechápem.“ Áno, tu ide o neschopnosť dekódovania istého typu komunikátu. Je to, ako keď prehrávaču chýba dekóder alebo kodek.
Takéto „dekódery“ človek nadobúda skúsenosťami. Ak niekto nemá s počúvaním symfonickej hudby skúsenosti, ťažko jej môže rozumieť. Stačí si však napr. jednu symfóniu vypočuť viackrát (nie po sebe ani nie v jeden deň!) a efekt sa časom dostaví. Človek zistí, že sa to dá počúvať, dokonca sa mu to páči a dokonca... Je to námaha (tréning), ale človek získal dekóder na jednu symfóniu. S inou symfóniou to už bude ľahšie – postupne sa buduje „univerzálny dekóder“. Ide to však pomaly, postupne. Ale stojí to za to. A tak je to so všetkým – s literatúrou, poéziou...
Alternatív je mnoho. Život sa stáva bohatším a na nudu ani zaháňanie nudy nezostane priestor...

nuda2.estranky.sk

 
 

 


Poslední fotografie



Archiv

Kalendář
<< říjen / 2018 >>


Statistiky

Online: 1
Celkem: 78372
Měsíc: 1315
Den: 38